1) Demänovská ľadová jaskyňa – Demänovská dolina

z Hút cca 40 km

Vstupné: dospelý 7,- € (210,88 Sk)

                 dieťa 3,50 € (105,44 Sk)

Denne okrem pondelka

1.6. - 31.8. 9.00, 10.00, 11.00, 12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00

1.9. - 30.9. 9.30, 11.00, 12.30, 14.00

1.10. - 14.5. zatvorené

Demänovská ľadová jaskyňa je zaľadnená jaskyňa v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline, jedna z Demänovských jaskýň. Doložená už roku 1299 ako jedna z najstarších známych jaskýň v Európe.

Nachádza sa v brale Bašta nad Kamennou chatou. Z celkovej dĺžky 1900 m je sprístupnených verejnosti 680 m. Vstupný otvor leží nad Kamennou chatou vo výške 740 m n.m., asi 90 m nad terajšou hladinou Demänovky.

Jaskyňa pozostáva z priestranných chodieb a dómov, rozložených v troch jaskynných úrovniach. Do jaskyne sa zostupuje úzkou puklinovou chodbou do najnižšieho poschodia ležiaceho o 40 m nižšie, kde je trvalo zaľadnený podlahovým ľadom a robustnejšími stalagmitmi a stĺpmi len Veľký dóm a Kmeťov dóm. Na jar visia z povaly aj ľadové stalaktity. Ostatné priestory nemajú trvalejšie ľadové útvary a vyznačujú sa kvapľovými útvarmi, na povrchu sfarbenými do šeda až čierna od sadzí smolných fakieľ. Zaľadnenie jaskyne umožnil vertikálny tvar vstupných častí, ktorý bráni vzniku teplého vzduchu v lete. Stálosť ľadových útvarov v letnom období závisí od stupňa prechladenia jaskynných stien a od akumulácie ľadu v zimnom období. Relatívna vlhkosť jaskyne sa pohybuje od 96 do 98%. Ľad sa v jaskyni začal tvoriť pred približne 400-500 rokmi, čo možno usudzovať z hrúbky podlahového ľadu a jeho jasnej vrstevnatosti v Kmeťovom dóme. Pôvodná kvapľová jaskyňa bola dynamická s voľnou cirkuláciou jaskynného ovzdušia. Zasypaním a zanesením, teda utesnením nižšie položených otvorov sa jaskyňa prirodzenou cestou zmenila na statickú. Takto sa utvorili podmienky potrebné pre zaľadnenie.

Z jaskynných netopierov v nej prezimúvajú netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý, ucháč sivý, večernica severská, uchaňa čierna a netopier ostrouchý.

Zaujímavosťou Demänovskej ľadovej jaskyne je na zasintrovanej stene tzv. „Kniha návštev“ s podpismi historicky významných osôb (najstarší podpis pochádza z roku 1714) a nálezy kostí jaskynného medveďa (Ursus speleus).

2) Demänovská jaskyňa slobody – Demänovská dolina

z Hút cca 40 km

Vstupné: dospelý7,- € (210,88 Sk)

                 dieťa 3,50 € (105,44 Sk)

Denne okrem pondelka

1.6. - 31.8. 9.00, 10.00, 11.00, 12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00

1.9. - 15.11. 9.30, 11.00, 12.30, 14.00

16.11. - 26.12. zatvorené

Demänovská jaskyňa Slobody je krasová jaskyňa v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline, jedna z Demänovských jaskýň. Objavená roku 1921, najnavštevovanejšia na Slovensku.

Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia zo známych Demänovských jaskýň. Umelo prekopaný vstupný otvor leží na západnom svahu Demänovskej Poludnice vo výške 870 m n.m., asi 50 m nad hladinou Demänovky. Sprístupnená je od roku 1924. Z celkovej dĺžky 8897 m (spolu s jaskyňou Pustá) je pre verejnosť sprístupnených len 1600 m.

Jaskyňa pozostáva z dómov, siení a chodieb, vytvorených v šiestich jaskynných úrovniach, ktoré vznikli počas pleistocénu. Podzemný tok Demänovky teraz preteká najnižšou úrovňou. Jaskynné priestory sú vyzdobené živými kvapľovými útvarmi, sfarbenými zlúčeninami železa a mangánu do žlta až červena. Na povale sa objavujú sklovité brká a hrubšie stalaktity, na dne robustnejšie stalagmity a stĺpy, na stenách kvapľové vodopády. Priehlbiny jaskynného dna vypĺňajú Koralové, Zlaté, Hroznové a Leknové jazierko. Raritou jaskyne Slobody sú inoväťové stalaktity v Klenotnici a jaskynné perly - guľôčky podoby hrachu - na dne jazierka vo Veľkom dóme. Že kvaple rastú veľmi pomaly je vidieť napr. na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov (1958-68) len o 2 mm, čo predstavuje usadenie 13,5 mm³ CaCO3.

Teplota jaskyne je 6-7°C a relatívna vlhkosť 95-97%. Tri povrchové otvory vo výškach 812, 870 a 889 m n.m. spôsobujú silné prievany, čím nadobúda charakter dynamickej jaskyne.

Z pleistocénnej fauny sa v Medvedej chodbe našli kosti jaskynného medveďa (Ursus speleus). V hlinených jazierkach na brehu podzemnej Demänovky žije jaskynný kôrovec krivák (Niphargus tatrensis), z jaskynných netopierov tu bol zistený netopier obyčajný (Myotis myotis). Pri elektrických reflektoroch vegetujú rôzne druhy rias a machov (vodopád Smútočnej vŕby, Snežný dóm).

3)Važecká jaskyňa - Važec

Vstupné: dospelý 4,- € (120,50 Sk) 

                 dieťa 2,- € (60,25 Sk)

Denne okrem pondelka

1. 6. - 31.8. 9.00, 10.00, 11.00, 12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00

1. 9. - 30.11. 9.30, 11.00, 12.30, 14.00

1.12. - 31.1. zatvorené

Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci. Nachádza sa v doline Bieleho Váhu na severnom okraji Nízkych Tatier, pri JZ okraji obce Važec, vo výške 748 m n.m. Jaskyňu objavil študent Ondrej Húska v roku 1922 a o šesť rokov ju provizórne sprístupnili. Neskôr jaskyniari objavili ďalšie priestory v podzemí a v roku 1954 ju sprístupnili už definitívne. Celková dĺžka jaskyne je 400 m, z čoho je sprístupnených 230 m pohodlnou prehliadkovou trasou. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Važecká jaskyňa je vytvorená v zaujímavom type kotlinového krasu v šedomodrých vápencoch stredného triasu, ktoré sa striedajú so svetlými dolomitmi.

Podzemné priestory vznikli v pleistocéne erozívnou a korozívnou činnosťou vôd Bieleho Váhu, ktoré vnikali pod povrch tektonických puklín hlavne na vrstvových plochách vápencov. Preto majú priestory jaskyne tvar nízkych priestranných sál, sčasti vyplnených riečnymi nánosmi. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky. Nájdeme tu zátišia bohato zdobené sintrovými nátekmi a mladými kvapľami rôznych tvarov a farieb. Medzi najpozoruhodnejšie patrí 2m vysoký a 80cm široký kvapľový stĺp a Biele záclony v Húskovej sieni, Koralové jazierko v Jazierkovej sieni, Galéria a Zbojnícka komora. Jaskyňa je do značnej výšky vyplnená riečnymi usadeninami (Kostnica, Hlinená chodba, Čarovná záhradka), v ktorých sa zachovali kosti jaskynného medveďa.

Važecká jaskyňa je staticko-dynamickým typom jaskyne s priemernou teplotou 7,1°C a vlhkosťou 94%. Z recentných živočíchov sa tu vyskytuje podkovár malý v sintrových jazierkach žije chvostoskok.