1) Mlyny v Oblazoch – Kvačianska dolina a Prosiecka dolina

Čaká na vás príjemná prechádzka v malebnom, horskom prostredí, ktorá sa každému vryje do pamäte. Cestou môžete vidieť všetky krásy tejto jedinečnej doliny z „vtáčej perspektívy“, nakoľko chodník nevedie korytom doliny, ale horou s výhľadom do doliny. Stúpajúc hore nezabudnite na Jánošíkovu hlavu, ktorá na vás pozerá z druhej strany. Počas daždivých dní táto skala dokonca „plače“. Na mieste zvanom Kobyliny je priepasť. Odvážlivci, ktorí sa odhodlajú pozrieť do tejto 70 metrovej hĺbky môžu pozorovať na skalnej stene plesnivce - vzácny a chránený kvet, tiež koryto Kvačianky, ktorá túto dolinu vytvorila.

Iným, ešte vyššie položeným vyhliadkovým bodom sú Roháče, kde stojí aj tabuľa náučného chodníka a poukazuje na faunu v týchto miestach. Môžete sa z nej napríklad dozvedieť, že Kvačianska dolina a jej okolie sú biotopom medveďa hnedého. Výhľad z tohto skalného brala je skutočne nádherný. Chodník, ktorý v minulosti slúžil dokonca ako cesta pre motoristov, je pohodlne priechodný a dostatočne široký.

Miesto, kde sa odbočuje na Oblazy k mlynom je označené drevenou smerovou tabuľou a po modrej značke sme za 5 minút dole. Na mlynoch, v rozprávkovom prostredí, si môžete oddýchnuť, odbehnúť k neďalekému vodopádu, prípadne spoznať históriu a fungovanie týchto pamiatok. Výlet na Kvačianskou dolinou je vhodný pre všetky tipy turistov, rovnako pre deti, či dôchodcov, nakoľko nejde o náročnú trasu. Veríme, že ak raz toto miesto navštívite, vrátite sa opäť. Keďže Oblazy sú významnou križovatkou, dá sa odtiaľto pokračovať rôznymi smermi. Možno sa vrátiť do Kvačian, prípadne pokračovať do Jóbovej ráztoky k ľudovému rezbárovi p. Smutniakovi, ktorý Vám rád predstaví svoje diela. Môžete pokračovať na Huty, alebo na Veľké Borové a teda ísť pokračovať po náučnom chodníku Prosiecka-Kvačianska dolina. Cez Veľké Borové, Svorad a Prosiecku dolinu to aj s návratom do Kvačian z Prosieka trvá 5 hodín.

2) Demänovská dolina

je najnavštevovanejšou lokalitou Nízkych Tatier, ležiaca južne od Liptovského Mikuláša, na severných svahoch pohoria Nízke Tatry, ktoré predstavujú rozsiahly horský systém s hlavným hrebeňom tiahnucim sa v dĺžke 82 km smerom východ-západ, pričom najvyššie končiare presahujú nadmorskú výšku 2 000 m.n.m. Najkrajšia dolina Nízkych Tatier meria 16 km. Tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier 2 043 m, vrcholmi Krúpova hoľa 1 927 m, Chopok 2 024 m, Dereše 2 003 m, Poľana 1 889 m na sever od liptovskej kotliny. Po stranách ju ohraničujú výrazné bočné hrebene. Dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry, kde popri pozoruhodných scénerických, krajinárskych a estetických hodnotách je najcennejší Demänovský kras a Vrbické pleso.

Ideálne lyžiarske terény, svetoznáme jaskyne, možnosť letnej turistiky, prekrásna fauna a flóra doplnená vhodnými klimatickými podmienkami dali v tejto doline podnet k vybudovaniu strediska cestovného ruchu, obce Demänovská Dolina, rozloženej vo výškovom pásme od 700 do 2 000 m.n.m. Dolina bola dlho známa len v radoch obdivovateľov podzemných krás. Preskúmaním a opismi s vyznačením zaľadnených a kvapľových časti v 19. a začiatkom 20. storočia sa stali Demänovské jaskyne známymi v celom kultúrnom svete.

Jasná – lanovka pod Chopok

Lístok (1 jazda): dospelý 10,- € (301,26 Sk) dieťa 7,- € (210,88 Sk)

13.6. - 26.6. JASNA KOLIESKO – LUKOVÁ denne: 8.30 - 16.00 2

7.6. - 30.6. ZÁHRADKY – ROVNÁ HOĽA KONSKÝ GRÚŇ (CHOPOK ÚBOČ) denne: 8.30 - 16.00

1.7. - 15.9. ZÁHRADKY – ROVNÁ HOĽA KONSKÝ GRÚŇ (CHOPOK ÚBOČ) denne: 8.30 - 17.00

16.9. - 30.9. OTUPNÉ – LUKOVÁ denne: 8.30 - 16.00

Od 1.10. OTUPNÉ – LUKOVÁ pre dopredu nahlásené skupiny min. 40 osôb (v závislosti od počasia)

Chopok je druhý najvyšším vrcholom Nízkych Tatier (2024 m) a nachádza sa medzi Derešmi a vrchom Konské. Na severe má strmé bralné steny členené žľabmi a piliermi, ktoré na severovýchode spadajú do kotla Lukovej doliny s morénovými usadeninami a jazierkom, na juhu má balvanové polia. Chopok je dostupný z Lukovej (modrá 1h00"/0h45", Luková je dostupná lanovkou z Demänovskej doliny od chaty Koliesko) alebo od chaty Kosodrevina (žltá 2h00"/1h30", hotel Kosodrevina je dostupný lanovkou z Bystrej doliny od hotela Srdiečko). Pri vrchole sa nachádza Kamenná chata pod Chopkom , televízna a meteorologická stanica. Z vrcholu je veľmi rozsiahly výhľad do okolia.

3) Jánska dolina

Osem kilometrov dlhá Jánska dolina sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier a patrí k jej najkrajším dolinám. Preteká ňou potok Štiavnica, ktorého vody tu vymleli množstvo krasových dutín, priepastí a jaskýň. V doline je vytvorených viac ako 150 kilometrov podzemných priestorov po oboch stranách doliny, na svoje si tu určite prídu jaskyniari. Jaskyne tu nie sú také známe ako v Demänovskej doline a ich návšteva je možná len za účelom výskumu v sprievode členov Slovenskej speleologickej spoločnosti. Jánska dolina začína v obci Liptovský Ján a je vynikajúcim východiskom na rôzne túry, veľmi dobre sa odtiaľto dostanete na Ďumbier a hrebeňovku Nízkych Tatier. Dolina je bohatá na vzácne druhy fauny a flóry, veľkým bohatstvom sú tu bohaté pramene minerálnych a termálnych vôd. Nachádza sa tu termálne kúpalisko.

V zime si tu môžete výborne zalyžovať v lyžiarskom stredisku a potom využiť na zregenerovanie liečivú silu miestnych termálnych prameňov. V celom okolí sa nachádza tiež množstvo bežkárskych dráh.

4) Suchá dolina

je krasová dolina, najzápadnejšia v Západných Tatrách. Preteká ňou Suchý potok, ktorý v hornej časti doliny vytvára vodopád Skoky. Pri jej ústí sa nachádza jaskyňa Dúpnica (vstup zakázaný). Do Liptovskej kotliny vyúsťuje severne od obce Liptovské Matiašovce.

5) Žiarska dolina

Na konci mesta Liptovský Mikuláš smerom na mesto Liptovský Hrádok sa nachádza odbočka na sídlisko Podbreziny. Táto cesta vás dovedie až do Žiarskej doliny.

Nachádza sa v južnom podhorí Západných Tatier a patrí k ich najkrajším a najnavštevovanejším dolinám. Začína v obci Smrečany a je vhodným východiskovým bodom na turistiku do Západných Tatier. Preteká ňou potok Smrečianka, nachádza sa tu bohatá flóra a fauna. Na okolitých lúkach vidíte pasúce sa ovce a kravy, kocháte sa pohľadom na majestátne končiare vrcholov Baranec, Tri kopy, Baníkov, Príslop a iných. Príjemnou zastávkou je salaš v Smrečanoch, kde si pochutnáte na typických bryndzových haluškách so žinčicou a relaxujete v upokojujúcom tichu a šume lesa.

Dolina ponúka bohaté možnosti na turistiku, pri dobrých podmienkach sa tu dá dokonca raftovať. V zime je tu v prevádzke lyžiarske stredisko so stredne náročnými trasami, ideálne možnosti poskytuje dolina pre bežkárov a skialpinistov. Konajú sa tu významné preteky v skialpinizme.

6) Zuberec –Roháče

z Hút cca 7,6 km

Roháče predstavujú oravskú časť Západných Tatier. Ohraničené sú z východu Volovcom a Ostrým Roháčom, na západe Bielou Skalou, na severe Osobitou, na severozápade Podtatranskou brázdou a na juhu Liptovskou časťou Západných Tatier.

V západnovýchodnom smere majú vzdušnú vzdialenosť 11 km a v severojužnom smere 9 km.

Patria k k vysokohorským hôľno-bralnatým pohoriam, pretože vrcholy hlavného hrebeňa vystupujú nad 2000 m nadmorskej výšky a majú bralnatý charakter. Volovec má 2068 m, Ostrý Roháč 2084 m, Plačlivé 2126 m, Tri kopy 2095 m, Hrubá kopa 2163 m, Baníkov 2178 m, Pachoľa 2166 m a Salatín 2050 m. K Roháčom patria okrem hlavného hrebeňa aj severné a severovýchodné rázsochy, vybiehajúce do Studenej a Roháčskej doliny a celá Roháčska dolina.

Z Bielej Skaly vybiehajú Úplazíky, zo sivého vrchu Čelo a Kozinec, z Brestovej Teľaciarky a Predný Salatín, zo Salatína Zadný Salatín, zo Spálenej Predná Spálená a Zadná Spálená, Z Troch kôp Predné Zelené a Zelené, Z Volovca vybieha na sever najdlhšia rázsocha Roháčov a vôbec celých Západných Tatier. Na Rákoni sa táto rázsocha rozvetvuje na severozápadnú a severovýchodnú vetvu. Severozápadná vetva oddeľuje hôľnymi chrbtami Zábratu a Šindlovca Roháčsku dolinu od Látanej doliny. Severovýchodná vetva sa tiahne Dlhým Úplazom na Lúčnu (1653 m). Na Lúčnej sa opäť rozdvojuje na ďalšie dve vetvy. Z nich severozápadná vetva oddeľuje Látanú dolinu od Bobroveckej a končí Osobitou (1687 m), Severovýchodná vetva vybieha cez Bobrovecké sedlo k Bobrovcu (1663 m), pokračuje k Veľkej Furkaške (1490 m), Malej Furkaške (1102 m) a končí sa nad Tichou dolinou v Oraviciach. Relatívna výška vrcholov hlavného roháčskeho hrebeňa je pomerne veľká. Napr. výškový rozdiel medzi Zverovkou (1036 m) - poľanou na konci Studenej doliny - a Baníkovom (2178 m) je až 1142 m. Roháče majú všeobecne veľmi hlboko rezaný reliéf s amplitúdou 311-640 m i viac. Stredný uhol sklonu majú 24-29 stupňov.

7) Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica, Štrbské pleso

z Hút cca 90 km

    Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom. V roku 1949 boli vyhlásené za prvý národný park na Slovensku (TANAP) a roku 1993 boli spolu s poľskou časťou Tatier vyhlásené organizáciou UNESCO za "Biosférickú rezerváciu Tatry". Vysoké Tatry vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách. Touto horotvornou činnosťou vznikli charakteristické skalné vrcholy
(Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy, Lomnický štít), hlboké ľadovcové doliny (Mengusovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina), morény a plesá (Štrbské pleso, Skalnaté pleso). V oblasti sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami (Kežmarok, Spišská Sobota, Poprad) a turistické strediská (Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Ždiar).

Tatranská Lomnica

    Po 2. svetovej vojne sa z Tatranskej Lomnice vyvinulo významné stredisko medzinárodného cestovného ruchu a rekreácie. V obci sa nachádza neskorogotický evanjelický kostol z r.1902 a tudorovský Széchenyiho letohrádok z r.1913 známy ako "staré múzeum" (1959-1968 bolo v ňom múzeum TANAP-u). Osada je sídlom Správy Tatranského národného parku. Jeho Výskumná stanica a múzeum sú umiestnené od r.1968 v budove, za ktorú získal projektant architekt Pavol Merjavý cenu Dušana Jurkoviča

Vysokohorská turistika:

Od polovice júna do polovice novembra sú otvorené všetky turistické chodníky na území Vysokých Tatier, ktorými sa dajú dosiahnuť dvojtisícové štíty (Rysy, Jahňací štít, Kriváň, Východná Vysoká, Kôprovský štít a Veľká Svišťovka) a odľahlé sedlá (Priečne sedlo, Sedielko, Prielom a Poľský hrebeň). 

Turistika

Priamo z Tatranskej Lomnice sa môžete dostať k Skalnatému a Zelenému plesu, prípadne k Studenovodským vodopádom v závere Veľkej a Malej Studenej doliny alebo sa len prejsť príjemným lesným chodníkom cez Tatranskú Lesnú do Starého Smokovca.

Od r. 1940 je prístupný funguje visutá lanovka, ktorá vás vyvezie až na vrchol

Lomnického štítu (2632 m), ktorý je jeden z najznámejších a najpopulárnejších štítov Vysokých Tatier. Zo štítovej trojhrannej pyramídy, ktorá vysoko prevyšuje okolie, vysiela tri hrebene. Stanica lanovky na končiari je spojená s priestormi astronomického a meteorologického pracoviska. Rok 1957 postavili televíznu retranslačnú stanicu a r. 1965 elektrické vedenie vysokého napätia zo Skalnatej doliny. Na severozápad cez Pyšný, ďalšie štíty a Baranie sedlo sa hrebeň spája s hlavným hrebeňom Vysokých Tatier. Na severovýchod vysiela rázsochu cez Kežmarský a Malý Kežmarský štít a na juh a juhovýchod cez Lomnické sedlo, Lomnický hrebeň. Kedysi ho volali Dedom a Spišiaci ho považovali za najvyšší vrch Tatier. PRÍSTUP: Skalnaté pleso (Visutá lanová dráha I), Skalnaté pleso (Kabínková lanová dráha), Skalnaté pleso (zelená, 2h45"/1h35"), Lomnický štít (Visutá lanová dráha I-Visutá lanová dráha II), Vodopády Studeného potoka (modrá, 1h45"/1h30"), Tatranské Matliare (žltá, 0h40"/0h40"), Ždiar (16 km), Tatranské Matliare (2 km), Tatranská Lesná (4 km), Statrá Lesná (6 km), Starý Smokovec (6 km), osada Štrbské Pleso (20 km), Podbanské (35 km), Kežmarok (15 km), Veľká Lomnica (9 km), Poprad (19 km).

Štrbské pleso

    Štrbské Pleso leží v západnej časti Vysokých Tatier a je jedným z centier Vysokých Tatier. Má výbornú polohu a je vhodný ako východzí bod na turistické výlety ako aj cesty do ďalších častí Vysokých Tatier i okolia. Na Štrbskom Plese je konečná stanica TEŽ smerom na Starý Smokovec. V smere do Štrby vedie ozubnicová dráha. Je tam aj sedačková lanovka k Chate pod Soliskom.

Aktivity v mieste a blízkom okolí:

Štrbské Pleso je vhodné ako východzí bod na turistické výlety ako aj výborné miesto na zjazdové a bežecké lyžovanie. Je tu možnosť vychádzok do okolia Štrbského plesa, Nového Štrbského Plesa a ďalších lokalít. Na Štrbskom Plese sa každoročne konajú rôzne spoločenské akcie.